Reinkarnácia na vedecký spôsob – fikcia alebo fakt.

Veľký fyzik z Caltechu Richard Feynman raz poznamenal, že ak by ste chceli zredukovať históriu vedy len na jeden dôležitý výrok bol by to: „Všetko je tvorené atómami“ Sú jednoducho všade a vytvárajú všetko. Pozrite sa okolo seba. Všetko sú to atómy. Nie len tuhé veci ako steny, stoly, sedačky, ale aj vzduch medzi nimi. A sú tam v takých počtoch, že to skutočne nedokážeme plne poňať. Bežná pracovná podoba atómov je molekula (z latinčiny „malá hmota“). Molekula je jednoducho dva, alebo viac atómov pracujúcich spolu v akomsi viac alebo menej stabilnom zoradení: Pridajte dva atómy vodíka k jednému kyslíka a dostanete molekulu vody. Chemici majú vo zvyku uvažovať skôr v termínoch molekúl ako základných elementoch, čiže niečo podobné ako spisovatelia skôr myslia v slovách než v písmenách, takže sú to molekuly čo rátajú a je ich skromne povedané hodne. Ná úrovni hladiny mora, pri teplote 0 stupňov Celzia, jeden centimeter kubický vzduchu (čiže priestor o veľkosti asi jednej kocky cukru) obsahuje 45 miliárd miliárd molekúl. A to sa nachádzajú v každom jednom kubickom centimetry ktorý vidíte okolo seba. Zamyslite sa koľko kubických centimetrov sa nachádza vo svete za vašimi oknami – koľko kociek cukru by vyplnilo tento priestor. A potom si predstavte, koľko by ste ich potrebovali na stavbu vesmíru. Atómy jednoducho povedané sú veľmi hojné.Nadovšetko sú však atómy aj veľmi malé – skutočne veľmi malé. Pol milióna atómov poukladaných plece pri pleci by sa dokázalo schovať za ľudský vlas. Uvažujúc v takejto škále je skutočne ťažke si dobre predstaviť jeden atóm, ale môžeme sa o to pokúsiť. Predstavme si jeden milimeter, ktorý je približne asi takto dlhý: „-„ Teraz si predstavme, že táto čiarka je rozdelená na tisíc rovnakých úsekov. Jeden takýto úsek je jeden mikrón. Tým sa dostávame na veľkosť mikroorganizmov. Typické paramecium napríklad – maličký jednobunečný sladkovodný tvor má v priemere asi 2 mikróny – čo je 0.002 milimetra, čiže skutočne veľmi málo. Ak by ste však chceli vidieť paramecium plávať v kvapke vody, museli by ste túto kvapku zväčšiť na priemer asi 12 metrov. Keď by ste však chceli zbadať v tej istej kvapke vody atómy museli by ste ju zväčšiť na priemer 24 kilometrov.Sú tiež aj fantasticky trvanlivé. Kedže žijú tak dlho atómy už skutočne toho čosi zažili. Každý atóm ktorého ste majiteľom, skoro určite prešiel niekoľkými hviezdami a bol súčasťou miliónov organizmov na svojej ceste po ktorej sa stal teraz prechodne vami. Každý z nás je atómovo tak početný a tak dokonale recyklovateľný po smrti, že významný počet našich atómov – bolo odhadnuté, že až niekoľko miliónov z každého z nás – pravdepodobne raz patril Shakespearovi. Ďaľšie miliony máme po Budhovi a Čingischánovi, Marko Polovi, alebo Svätoplukovi, respektíve ktorejkoľvek historickej osobnosti na ktorú si spomeniete. (osobnosti by mali byť pravdaže pochopiteľne historické, pretože to nejaký čas trvá než dôjde k dostatočnej redistribúcií, takže, akokoľvek by ste si to želali nie ste zatiaľ kýmsi po Elvisovy Presleym)Takže sme všetci akési reinkarnácie – i keď krátko žijúce. Keď umrieme, naše atómy sa porozkladajú a rozídu hľadať nové využitie niekde inde – ako časť listu, alebo inej ľudskej bytosti, alebo kvapky rosy. Atómy sami osebe pokračujú prakticky večne. Vlastne nikto nevie ako dlho dokáže atóm prežiť, i keď podľa známeho astrofyzika Martina Reesa je to pravdepodobne 10 na 35-u rokov – čislo tak obrovské, že akýkoľvek časový údaj nami predstaviteľný vrátane odhadovaného veku vesmíru je v porovnaní s týmto číslom len ničotne bezvýznamnou epizódov.Podľa zahraničných zdrojov spracovalJuraj Vinš